Marketing

5 NAJDÔLEŽITEJŠÍCH UDALOSTÍ TÝŽDŇA

Vždy je dobré a potrebné sledovať najdôležitejšie udalosti posledných dní, aby sme pochopili realitu, ktorá nás obklopuje, a aby sme ju vedeli analyzovať, a tak pochopili, ako sa veci menia v našom každodennom živote. Nasleduje stručný prehľad 5 najdôležitejších správ za posledný týždeň.
1673434291

1.      Pro-Bolsonarovi demonštranti sa pokúsili vtrhnúť do brazílskych vládnych inštitúcií

Po voľbách 30. októbra minulého roka sa zdá, že vody v Brazílii sú rozbúrené. Lulovo tesné volebné víťazstvo (zvíťazil so ziskom 50,9 % hlasov pred Bolsonarom so ziskom 49,10 %) bolo od začiatku pripravené na kontroverziu.

Už niekoľko hodín po víťazstve progresívneho kandidáta sa konali početné demonštrácie, blokády ciest a dokonca aj výzvy, aby polícia a armáda krajiny zvrátili výsledky volieb.

Napätie sa tak v posledných týždňoch zvýšilo a vyvrcholilo minulú nedeľu, keď došlo k útoku na kongres v Brazílii. Dav Bolsonarových priaznivcov prerazil policajný kordón a vošiel do sály, pričom ničil nábytok, ktorý im stál v ceste. Zámerom bolo vytvoriť "domino efekt", ktorý by brazílske verejné inštitúcie dostal pod kontrolu.

Túto udalosť, ku ktorej došlo presne dva roky po útoku na Kapitol v Spojených štátoch, odsúdili všetci členovia EÚ, ako aj Spojené štáty. Zároveň v Brazílii veľká časť pravice tieto opatrenia odmietla, zatiaľ čo ľavica ich jednoznačne odsúdila. V tejto súvislosti sám Lula obvinil niektoré policajné inštitúcie v krajine zo spoluúčasti.

Nakoniec po útoku armáda sama rozbila zvyšné proboľševické tábory v okolí kongresu a niektoré inštitúcie a policajné stanice po celej krajine. Počet zadržaných osôb v súčasnosti dosahuje 1500 a nie sú vylúčené ďalšie zásahy. Brazílska vláda sa v tomto zmysle vyjadrila kategoricky: tieto udalosti nezostanú nepotrestané a očakáva sa racionálna, ale tvrdá reakcia.

Na záver treba pripomenúť, že Jair Bolsonaro pred niekoľkými dňami opustil Brazíliu súkromným lietadlom a zamieril na Floridu v Spojených štátoch. Odtiaľ bol nedávno kvôli zdravotným problémom hospitalizovaný a všetky tieto udalosti sledoval z diaľky. Jeho odsúdenie činov jeho stúpencov bolo nesmelé a stručné a zvyšuje sa pravdepodobnosť, že sa do krajiny nevráti kvôli možnému začatiu súdneho konania proti nemu, čo mu sťažuje návrat do krajiny Carioca.

 

2.      Novým predsedom Snemovne reprezentantov USA je zvolený Kevin McCarthy.

Po dlhej ceste, ktorá trvala 4 dni zasadnutí a 15 rôznych hlasovaní, sa zdá, že patová situácia v hornej komore amerického parlamentu sa blíži ku koncu. Do funkcie bol zvolený 57-ročný Kalifornčan Kevin McCarthy, ktorý získal 216 hlasov.

Hoci republikáni mali od začiatku väčšinu, v strane sa začali prejavovať trhliny medzi umiernenými a "trumpovcami". Približne 20 republikánskych kongresmanov rokovalo do poslednej chvíle, aby si zabezpečili svoje hlasy. Scenár sa zdá byť zrejmý, McCarthyho závislosť od trumpovstva sa prejavila vo verejnom vyhlásení Kalifornčana, v ktorom sa osobne poďakoval bývalému prezidentovi za jeho úsilie, aby sa rokovania uskutočnili.

Prostredníctvom rokovaní, ktoré boli po každom hlasovaní preformulované, tak želania najkonzervatívnejšej časti republikánov získavali ústupky, až dali jasne najavo, že to novému prezidentovi neuľahčia. Napätie medzi republikánmi je v skutočnosti také veľké, že po jednom hlasovaní sa McCarthy dokonca postavil Gaetzovi, jednému z protrumpovských kongresmanov.

Scenár, ktorý sa otvára, je zaujímavý, ale neistý. McCarthy bude musieť žonglovať s pravicovejšími časťami svojej strany a zároveň si bude vedomý potreby obnoviť mosty s demokratickou frakciou. Aj tak sa však zatiaľ zdá, že McCarthy sa viac stará o to, aby sa k nemu priblížila najpravicovejšia časť jeho strany, zmenil svoj postoj k útoku na Kapitol (ktorý spočiatku ostro odsudzoval a v poslednom čase k nemu zaujal vlažnejší postoj) alebo sa vybral do sídla bývalého prezidenta Donalda Trumpa, aby sa s ním odfotil a rokoval.

 

3.      Iránske protesty: popravy pokračujú

V priebehu niekoľkých týždňov sme sledovali protesty v Iráne. Zdá sa, že to, čo bolo pôvodne prezentované ako príležitosť otvoriť krajinu a uskutočniť zmeny v kultúrnej a hospodárskej oblasti, ako aj v úlohe žien v spoločnosti, bolo prerušené vlnou reaktívnych opatrení.

Po vlnách protestov sa zdá, že režim chce získať kontrolu nad situáciou návratom k normálnosti. Bola obnovená činnosť mravnostnej polície, zatknutí boli mnohí demonštranti, ako aj významné iránske spoločenské osobnosti.

Po zatknutí nasledovali prvé rozsudky. Hoci v niektorých prípadoch boli tieto tresty znížené, ako v prípade futbalistu Amira Nasra Azadaniho, ktorý bol pôvodne odsúdený na trest smrti, ale nakoniec bol odsúdený na 26 rokov väzenia. Napriek tomu boli niektoré z rozsudkov schválené a vykonané. Takto sa údajne uskutočnili už štyri demonštrácie, z toho posledné dve v pondelok.

Ignorujúc medzinárodné protesty a pod zámienkou, že počas protestu zabili príslušníka polovojenských jednotiek Basídž, boli obesení Mohamed Mahdi Karami (22 rokov) a Seyed Mohameni Hoseini (39 rokov). Amnesty International uviedla, že súdny proces "vôbec nepripomínal seriózny súdny proces", pretože bol krátky (menej ako jeden týždeň) a obžalovaným nebolo umožnené zvoliť si obhajcu a bol im pridelený obhajca určený súdom. Okrem toho obžalovaní tvrdili, že ich priznanie k vražde bolo vynútené mučením, po niekoľkých elektrošokoch a úderoch do hlavy, ktoré ich priviedli do bezvedomia.

Mohameniho otec dokonca prosil o milosť, aby sa poprava jeho syna nekonala. Novinár, ktorý viedol rozhovor, bol následne zatknutý.

Na medzinárodnej úrovni šéf diplomacie EÚ Josep Borrell tieto činy odsúdil, rovnako ako osobitný vyslanec USA pre Irán Robert Malley, ktorý súdny proces označil za "frašku".

Na záver treba poznamenať, že tento represívny proces sa ešte zďaleka neskončil. Hoci doteraz boli popravené štyri osoby, na trest smrti bolo odsúdených 14 osôb. Okrem toho bolo počas demonštrácií zatknutých takmer 20 000 ľudí a 517 protestujúcich bolo počas protestov zabitých.

 

4.      Pápež Benedikt XVI. zomiera

31. decembra 2022 zomrela vo veku 95 rokov jedna z najvýznamnejších osobností nedávnej histórie. Pápež Benedikt XVI., ktorý odstúpil z úradu pred takmer 10 rokmi, v roku 2013, po iba 8 rokoch vo funkcii pápeža. Odvtedy sa držal v úzadí, čo ho sprevádzalo až do konca jeho dní.

Počas svojej kariéry sa Benedikt musel vysporiadať s mnohými problémami, vrátane jeho pokusov o reformu prania špinavých peňazí vo Vatikánskej banke, objavenia sa škandálov so zneužívaním detí v Katolíckej cirkvi a jeho opakovaných pokusov o oživenie teologických otázok (ktoré sa v jeho mladosti posunuli od liberalizmu k tvrdému konzervativizmu neskôr).

Na pohrebe, ktorý sa konal vo štvrtok 5. januára, sa zúčastnilo 50 000 veriacich, ktorí sa s ním pod mrakmi na Svätopeterskom námestí rozlúčili spoločnou modlitbou ruženca. Na čele týchto veriacich bol súčasný pápež František na invalidnom vozíku. Vzhľadom na jeho zdravotný stav predsedal obradu dekan Giovanni Battista Re, hoci homíliu predniesol sám František, ktorý v záverečných chvíľach spomenul zosnulého: "Benedikte, verný priateľ Ženícha, nech je tvoja radosť dokonalá, keď počuješ jeho hlas definitívne a navždy."

 

5.      Rusko-ukrajinský konflikt: Putin vyhlásil krátke prímerie, Španielsko zbrojí

Pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine, v posledných dňoch došlo k novému vývoju.

Prvým je návrh Vladimíra Putina na 72-hodinové prímerie počas pravoslávnych Vianoc. Ukrajina na tento návrh reagovala nesmelo a podozrievavo a odmietla ho. Jednostranné prímerie sa podľa očakávania nedodržalo. Obe krajiny sa navzájom obvinili z porušenia paktu a Ukrajina ho označila za "pascu". V nasledujúcich hodinách vypukli boje a delostrelecká paľba v rôznych častiach Donbasu, najmä v Záporoží a Luhansku.

Druhá správa prišla súčasne s prvými hodinami prímeria a pochádzala spoza oceánu. Vláda USA oznámila nový balík vojenskej pomoci v hodnote 3 miliárd dolárov vrátane dodávky obrnených vozidiel. K tejto iniciatíve sa pripojili Francúzsko a Nemecko, ktoré sa po rokovaniach s Joeom Bidenom pridali k tejto skupine a súhlasili s vyslaním nových protilietadlových batérií. Patriot.

Najnovšou správou, ktorá prišla v posledných hodinách, je verejné vyhlásenie šéfa španielskych ozbrojených síl, kráľa Felipeho, o zvýšení rozpočtu na obranu. Kráľ poukázal na to, že Španielsko by malo zvýšiť rozpočet na obranu, ktorý by mal za menej ako 5 rokov predstavovať 2 % celkového HDP krajiny. Toto zvýšenie (povinné pre členov NATO) preto spojil s bezprostrednou potrebou kvôli "bezprostrednému nebezpečenstvu", ktoré predstavuje Putinovo Rusko.

Po zapojení sa rôznych štátov do konfliktu a ich opätovnom vyzbrojení sa zdá, že meče sú opäť vytasené.

 

Ste pripravení?

Vytvorte si teraz svoje konto Datalyse
Ďakujeme! Váš príspevok bol prijatý!
Ups! Pri odosielaní formulára sa niečo pokazilo.
Začnite v 3 jednoduchých krokoch
Bez trvalosti
;